Fontána

Nová fontána na pešej zóne v Trnave – súťaž, 5.-6. miesto

Návrh fontány ponúka bezbariérový inkluzívny verejný priestor so zakomponovaním abstrahovaného diela s edukačnou funkciou. Voda, svetlo, rôzne textúry a štruktúry povrchov podnecujú človeka vnímať priestor viacerými zmyslami. Na ploche 6 x 18 metrov navrhujeme vytvoriť mapový reliéf, ktorý je vyrazený do “pokožky” mesta ako jeho pamäť – aby sme nezabudli. Mapa sa zameriava na prezentáciu toku rieky Trnávka v období, kedy mesto získalo kráľovské výsady. Voda mesto obmývala, formovala, spájala, zároveň rozdeľovala, bola večne prítomná, pamätá si. Vodu používame ako kompozičný nástroj, ktorý je pominuteľný. Náš návrh fontány teda podporuje priehľadnosť ulice a zároveň pohľadovú kompozičnú os dopĺňa iba v čase, keď sú aktivované výstreky vody.

Grafika mapy sa rozlieha na 3 štvorcoch a pracuje s tromi témami: VODA, SÍDLO, KRAJINA.

VODA je nosným motívom, v abstrahovanej forme odkazuje na reálnu polohu a tvar koryta rieky Trnávka: navrhujeme vytvoriť prehĺbenie cca 50-150 mm s prierezovým profilom pripomínajúcim koryto rieky v ktorom by cirkulovala voda s vyvieraním vody v severnej časti a s prepadom vody na koncovej južnej časti. Toto koryto by bolo zvýraznené výstrekmi vody po celej jeho dĺžke v rozostupoch cca 1-1,5 metra. Okrem samotného koryta znázorňujeme na mape i rybník , ktorý ležal severne za mestom, z ktorého boli napúšťané priekopy okolo pôvodného opevnenia mesta v čase ohrozenia. Miesta výstreku by boli zároveň zvýraznené bodovým osvetlením zapusteným v podklade.

SÍDLO znázornené vo vzťahu ku elementu vody dotvára rámec pre zobrazenie konkrétnej situácie histórie mesta. Sídlo vyjadrujeme ako reliéf pôvodného opevnenia premietnutý do podkladu spolu s vyznačením vtedajších hlavných dominánt mesta, ktoré akcentujeme výstrekmi vody v najväčšej výške, cca 2-3 metre. V diaľkovom pohľade v smere z Hlavnej na Štefánikovu ulicu dotvárajú tieto hlavné výstreky kompozíciu existujúcich dominánt ulice – Mestskej veže a Kostola Najsvätejšej Trojice.

KRAJINA ako podkladová báza vstrebávajúca vodu a nesúca sídlo je vyjadrená v podobe vygravírovaných plošných textúr. Tieto plochy by mali jemné prehĺbenie, zachytávali by tak vodu z výstrekov a privádzali ju naspäť do koryta. Zároveň počas letných mesiacov by poskytovali haptický vnem pre bosé chodidlo.

Materialita fontány by nadväzovala na okolité elementy pešej zóny – kombinácia umelého kameňa a vymývaného pigmentovaného betónu za účelom dosiahnuť rôzne drsné a jemné povrchy. Prvky témy SÍDLO by boli z medeného kovu. Technológia cirkulácie vody a výstrekov by bola realizovaná ako sústava potrubí priamo pod fontánou s riadením v existujúcej šachte.