Robert Venturi: Vanna Venturi House, Philadelphia, Pennsylvania
Chestnut Hill je jedna pokojná príjemná elegantná štvrť na severo-západnom okraji Pennsylvánie. Ulice s viktoriánskymi sídlami a domami v koloniálnom štýle sú vsadené do ohromného množstva zelene. Zaparkovali sme pri Pastorius Park a sendviče z Whole Foods sme si zjedli pri jazere.


S Venturim som si vedela spojiť slovíčko postmoderna a z prednášok na škole som si pamätala akýsi čudný trojuholníkový zelený dom. A keď sme sa z parku vybrali smerom ku Vanna Venturi House a prvýkrát ho zazreli na konci príjazdovej cesty, skutočne takým aj bol. Čudný, trojuholníkový a zelený. Napriek tomu sme zostali nemo pozerať a údiv sa veľmi rýchlo menil na fascináciu. Venturiho návrh ukazuje, ako sa dá tradičný dom reinterpretovať moderným spôsobom bez kopírovania historickej architektúry. V kontexte tejto štvrte je to celé dva-krát podčiarknuté. Už v samotnom priečelí domu je skrytá irónia. Zdanlivá symetria s prvkami asymetrie. Tradičné tvaroslovie použité v nezvyčajných proporciách. Akoby architekt poznal pravidlá navrhovania tak dobre, že si môže zámerne dovoliť ich porušovať. Tento princíp súvisí s Venturiho myšlienkou „complexity and contradiction“ – zložitosti a protirečenia. Podobne je to aj v interiéri, to už ale čítame iba z dostupných materiálov. Zdanlivo jednoduchú dispozíciu narúša najmä schodisko a komín, ktoré si navzájom ustupujú.
Dom, ktorý Venturi navrhol začiatkom 60. rokov pre svoju matku Vannu, dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu – bývaniu. Nie je z neho múzeum ani galéria, ale súkromná rezidencia. A na tom je niečo sympatické. Jeden z najvýznamnejších domov architektúry 20. storočia zostáva jednoducho domovom. Zároveň je od roku 2016 v rukách nových majiteľov a jeho architektonické hodnoty sú pamiatkovo chránené.
Len pár minút chôdze od Venturiho domu sa nachádza ďalšie významné dielo – Esherick House od Louisa Kahna. Dva domy, ktoré vznikali takmer súčasne, len niekoľko stoviek metrov od seba, a pritom predstavujú dva úplne odlišné prístupy. Kým Kahn pracuje s čistou geometriou, svetlom a priestorovým poriadkom, Venturi tieto pravidlá vedome narúša, pohráva sa s historickými odkazmi a hľadá krásu v protirečení.
Ku Vanna Venturi House sa dá voľne prísť, keďže od ulice ho neoddeľuje žiadny plot. Aj záhrada pôsobí prístupne, no človek má prirodzene pocit, že by nemal narúšať súkromie jeho obyvateľov.

